V nasledujúcich riadkoch sa dočítate o vzniku kolekcie Dedina. V rozhovore sa stretli Jana Gappa Chrappová, na ktorej otázky odpovedá Michaela Bednárová, dizajnérka a zakladateľka značky Puojd.
Keď mi Miška z Puojdu oznámila, že pripravuje novú kolekciu modelov, ktoré budú univerzálne nositeľné, nevedela som si to predstaviť. Odev jedinej veľkosti a strihu, ktorý sadne každej, ktorá si ho oblečie? Nemožné! Kto však pozná Mišku vie, že sa výziev nebojí. Do svojho ateliéru pozvala viacero dievčat. Nie sme žiadne konfekčné typy, ale ženy s postavami, aké nám nadelila matka príroda. Rozprávali sme o móde, o tom, čo máme rady, čo nám svedčí a čo by sme si na seba nikdy neobliekli. Medzitým Miška pracovala na prototypoch a my sme si ich skúšali. A potom sme si mali vybrať jeden model, ktorý je ten náš vyvolený a v ktorom sa budeme fotiť. “Naozaj iba jeden? Veď nám sedia všetky! Všetky sú jedinečné!” nieslo sa ateliérom. Nová kolekcia Dedina má zvláštnu moc. Zrazu neriešite postavu. Komplexy dovidenia! To vy dodávate špecifickosť týmto kúskom. Mňa Miškin koncept nadchol a veľa sme sa o ňom rozprávali.
Prečo si sa rozhodla vytvoriť tento typ univerzálnej kolekcie? Pred dvoma rokmi som sa rozhodla, že potrebujem pauzu od módy. Systém, ktorým som robila, bol časovo náročný a veľmi vyčerpávajúci. Myslela som si, že už sa k móde nevrátim, kým ma moji blízki nezačali presviedčať, že by som mala pokračovať. Zamyslela som sa teda nad príčinami mojej odmlky. Čo ma frustrovalo, čo ma brzdilo, čo som robila zle, čo by som chcela ja nosiť, čo by moji zákazníci ocenili… Odpoveďou bolo redukovanie šatníka, vytvorenie jednoduchých a všeobecne nositeľných strihov, ale hlavne sústredenie sa na kvalitný textilný dizajn.
Odev jednej veľkosti – odvážna predstava. Mala si obavy? Alebo si nepochybovala, že to vyjde? Vôbec som sa toho nebála. Čo-to som už mala vďaka kamarátkam odskúšané a zhruba tuším, čo ktorej postave pomáha a čo nie. Je samozrejme obrovský rozdiel medzi ženou veľkosti S výšky 150 cm (moja maličkosť) a ženou veľkosti L výšky 180 cm. Tieto rozdiely som sa snažila vykryť členením a možnosťou variabilného nosenia a tiež odporúčaným vrstvením so základnými odevmi. Do procesu tvorby som zapojila niekoľko žien, ktoré by mali byť vzorkou cieľovej skupiny pre takýto typ odevu. Sú zrelé, majú silnú osobnosť, zaujímajú sa o lokálnu módu, sú úspešné a svoju ženskosť nepodčiarkujú prvoplánovo (je medzi nimi napríklad Marika Tonbogirl, ktorá celý čas dokumentuje vznik kolekcie). Na základe konzultácií som vyvinula niekoľko strihov a musím povedať, že môj predpoklad, ktorá po akom kúsku siahne, sa mi naplnil. Sami to napokon uvidíte v rozhovoroch, ktoré chystáme na našom blogu.
Mikina typu Rim, Foto: Michaela Dutková
Modely sa teda nebudú vôbec upravovať na mieru? Tento koncept som vytvorila, aby som zefektívnila svoju prácu. Puojd ponúka veľmi široké portfólio produktov a služieb – móda, darčeky, dizajn na mieru, interiérový textil… Všetky tieto veci som doteraz robila ja sama, jedna osoba. Nastal čas, keď som si musela zhodnotiť, ako sa posunúť ďalej a odstrániť, čo ma brzdí. Šitie na mieru zaberá veľa času a keď človek nemá zameranie len na túto oblasť, je to navyše finančne neudržateľné. Verím, že novovytvorený koncept ľudia príjmu a budú sa s ním vedieť stotožniť.
Čo všetko nájdeme v kolekcii. Čím je ešte špecifická? Kolekciu tvoria dve fázy. Jedna je zameraná na strihovú časť a vytvorenie jednoduchej línie odevov a druhá rieši textilný dizajn a posun do nových technológií. Druhú fázu spustím na jar, keď predstavím kolekciu žakárovo tkaných dezénov. Vtedy všetky odevy získajú ešte o niečo onakvejší vzhľad. Odev, ktorý bude vytvorený z tkaniny, bude navyše 100% lokálny. Strihy som riešila tak, aby vznikal minimálny odpad. Spotreba pri „oversize“ kúskoch je ale o niečo väčšia ako pri bežných strihoch, čo spôsobilo zvýšenie ceny oproti pôvodným Puojd produktom. Doba sa však mení a ľudia by mali začať rozmýšľať, či potrebujú plnú skriňu pomerne lacných vecí, alebo či radšej nezainvestovať do budúcnosti a nezaťažovať našu planétu podporovaním fast fashion.
Šaty typu Versatil, Foto: Michaela Dutková
Čo si sa ty sama počas procesu tvorby naučila? Začala som ešte viac dbať na správny výber materiálov a vypracovanie odevu. Mala som víziu, že na výrobu malej série nájdem stredne veľkú firmu, to však nevyšlo a tak v súčasnosti skúšam rôzne udržateľné formy výroby, kým nenájdem ten správny pomer zodpovednosti, ceny a kvality. Výroba je vždy nová skúsenosť a veľký boj.
Kto a čo všetko ťa inšpirovalo? Od malička zbožňujem poetiku slovenského folklóru, tancovala som dlhé roky a ku koncu mojej tanečnej kariéry som sa začala vŕtať v ľudovej kultúre hlbšie. Hľadala som príčiny, prepojenia, ukryté posolstvá… To vo mne zostalo a preto som fascinovaná najmä prelínaním tradície s prvkami súčasnosti. Kto ma ale naučil vnímať veci inak, je môj priateľ, ktorý v súčasnosti študuje architektúru. Je vidieť, že nekonečné výlety za minimalistickou architektúrou na mne zanechali stopu. Tá čistota ma baví na tomto mojom posune asi najviac.
Prešla si z klasov k makoviciam. Veríš, že budú mať rovnaký úspech? Nebudem zapierať, maky som tvorila so zámerom vytvoriť rovnako silný a nestarnúci dezén, akým boli klasy. Makovice mi pripomínajú detské časy, keď sme v kuchyni starej mamy sypali makovice.
Blúzka typu Mass, Foto: Michaela Dutková
Aké ďalšie vzory si použila? A čo materiály? Z témy vidieka som si vybrala staré drevené ploty, v ktorých sú štrbiny nedokonalosti, či kvety lipy ako symbol Slovanov. Veľkú časť budú tvoriť aj dezény vytvorené z fotografií starých plechových dverí, kde sa rokmi odhaľujú rôzne farby náterov. Všetky dezény na grafickej báze budú vytvorené aj technológiou žakárového tkania, ktorá je pre mňa niečo ako „crème de la crème“ textilu. Za objavenie tejto technológie v našich zemepisných šírkach sa musím poďakovať kamarátkam Sestriciam, ktoré robia skvelé tkané šatky na nosenie detí a tento rok sme po prvý krát spolupracovali. Najviac ma to ťahá k ľanu, je to úžasný materiál. Tajne dúfam, že sa mi časom podarí spustiť projekt, ktorý bude nadväzovať na ľanovú tradíciu Kežmarku.
Minimalizmus, univerzálnosť, vrstvenie…Kam podľa teba móda bude smerovať ďalej? Kam by si sa chcela posunúť v tvorbe ty? Nie som prorok, ale vidím, že medzi mojou generáciou rezonuje čistota a funkcia. Keď som po rokoch začala vymýšľať kolekciu, stála som pred otázkou, či si silou mocou udržať štýl, ktorý som vytvorila pred 5 až 8 rokmi, alebo či nasledovať svoju intuíciu a nebáť sa radikálne zmeniť celú koncepciu. Povedala som si, že chcem robiť módu tak, ako by som ju chcela ja nosiť. Tieto pocity sa menia, vyvíjame sa a je lepšie sa posúvať ďalej a riskovať, ako stáť na mieste.
Za poskytnutie priestorov pre fotenie našich osobností ďakujeme Fachu, úžasnému konceptu, ktorému fandíme.
Prvé kúsky kolekcie Dedina Foto: Marika Beňadik Majorová (Tonbogirl), priestory: Fach, Bratislava
Rozhovory o móde, časť prvá
V nasledujúcich riadkoch sa dočítate o vzniku kolekcie Dedina. V rozhovore sa stretli Jana Gappa Chrappová, na ktorej otázky odpovedá Michaela Bednárová, dizajnérka a zakladateľka značky Puojd.
Keď mi Miška z Puojdu oznámila, že pripravuje novú kolekciu modelov, ktoré budú univerzálne nositeľné, nevedela som si to predstaviť. Odev jedinej veľkosti a strihu, ktorý sadne každej, ktorá si ho oblečie? Nemožné! Kto však pozná Mišku vie, že sa výziev nebojí.
Do svojho ateliéru pozvala viacero dievčat. Nie sme žiadne konfekčné typy, ale ženy s postavami, aké nám nadelila matka príroda. Rozprávali sme o móde, o tom, čo máme rady, čo nám svedčí a čo by sme si na seba nikdy neobliekli. Medzitým Miška pracovala na prototypoch a my sme si ich skúšali. A potom sme si mali vybrať jeden model, ktorý je ten náš vyvolený a v ktorom sa budeme fotiť. “Naozaj iba jeden? Veď nám sedia všetky! Všetky sú jedinečné!” nieslo sa ateliérom. Nová kolekcia Dedina má zvláštnu moc. Zrazu neriešite postavu. Komplexy dovidenia! To vy dodávate špecifickosť týmto kúskom. Mňa Miškin koncept nadchol a veľa sme sa o ňom rozprávali.
Prečo si sa rozhodla vytvoriť tento typ univerzálnej kolekcie?
Pred dvoma rokmi som sa rozhodla, že potrebujem pauzu od módy. Systém, ktorým som robila, bol časovo náročný a veľmi vyčerpávajúci. Myslela som si, že už sa k móde nevrátim, kým ma moji blízki nezačali presviedčať, že by som mala pokračovať.
Zamyslela som sa teda nad príčinami mojej odmlky. Čo ma frustrovalo, čo ma brzdilo, čo som robila zle, čo by som chcela ja nosiť, čo by moji zákazníci ocenili… Odpoveďou bolo redukovanie šatníka, vytvorenie jednoduchých a všeobecne nositeľných strihov, ale hlavne sústredenie sa na kvalitný textilný dizajn.
Odev jednej veľkosti – odvážna predstava. Mala si obavy? Alebo si nepochybovala, že to vyjde?
Vôbec som sa toho nebála. Čo-to som už mala vďaka kamarátkam odskúšané a zhruba tuším, čo ktorej postave pomáha a čo nie. Je samozrejme obrovský rozdiel medzi ženou veľkosti S výšky 150 cm (moja maličkosť) a ženou veľkosti L výšky 180 cm. Tieto rozdiely som sa snažila vykryť členením a možnosťou variabilného nosenia a tiež odporúčaným vrstvením so základnými odevmi.
Do procesu tvorby som zapojila niekoľko žien, ktoré by mali byť vzorkou cieľovej skupiny pre takýto typ odevu. Sú zrelé, majú silnú osobnosť, zaujímajú sa o lokálnu módu, sú úspešné a svoju ženskosť nepodčiarkujú prvoplánovo (je medzi nimi napríklad Marika Tonbogirl, ktorá celý čas dokumentuje vznik kolekcie). Na základe konzultácií som vyvinula niekoľko strihov a musím povedať, že môj predpoklad, ktorá po akom kúsku siahne, sa mi naplnil. Sami to napokon uvidíte v rozhovoroch, ktoré chystáme na našom blogu.
Modely sa teda nebudú vôbec upravovať na mieru?
Tento koncept som vytvorila, aby som zefektívnila svoju prácu. Puojd ponúka veľmi široké portfólio produktov a služieb – móda, darčeky, dizajn na mieru, interiérový textil… Všetky tieto veci som doteraz robila ja sama, jedna osoba. Nastal čas, keď som si musela zhodnotiť, ako sa posunúť ďalej a odstrániť, čo ma brzdí. Šitie na mieru zaberá veľa času a keď človek nemá zameranie len na túto oblasť, je to navyše finančne neudržateľné.
Verím, že novovytvorený koncept ľudia príjmu a budú sa s ním vedieť stotožniť.
Čo všetko nájdeme v kolekcii. Čím je ešte špecifická?
Kolekciu tvoria dve fázy. Jedna je zameraná na strihovú časť a vytvorenie jednoduchej línie odevov a druhá rieši textilný dizajn a posun do nových technológií.
Druhú fázu spustím na jar, keď predstavím kolekciu žakárovo tkaných dezénov. Vtedy všetky odevy získajú ešte o niečo onakvejší vzhľad. Odev, ktorý bude vytvorený z tkaniny, bude navyše 100% lokálny.
Strihy som riešila tak, aby vznikal minimálny odpad. Spotreba pri „oversize“ kúskoch je ale o niečo väčšia ako pri bežných strihoch, čo spôsobilo zvýšenie ceny oproti pôvodným Puojd produktom. Doba sa však mení a ľudia by mali začať rozmýšľať, či potrebujú plnú skriňu pomerne lacných vecí, alebo či radšej nezainvestovať do budúcnosti a nezaťažovať našu planétu podporovaním fast fashion.
Čo si sa ty sama počas procesu tvorby naučila?
Začala som ešte viac dbať na správny výber materiálov a vypracovanie odevu. Mala som víziu, že na výrobu malej série nájdem stredne veľkú firmu, to však nevyšlo a tak v súčasnosti skúšam rôzne udržateľné formy výroby, kým nenájdem ten správny pomer zodpovednosti, ceny a kvality. Výroba je vždy nová skúsenosť a veľký boj.
Kto a čo všetko ťa inšpirovalo?
Od malička zbožňujem poetiku slovenského folklóru, tancovala som dlhé roky a ku koncu mojej tanečnej kariéry som sa začala vŕtať v ľudovej kultúre hlbšie. Hľadala som príčiny, prepojenia, ukryté posolstvá… To vo mne zostalo a preto som fascinovaná najmä prelínaním tradície s prvkami súčasnosti.
Kto ma ale naučil vnímať veci inak, je môj priateľ, ktorý v súčasnosti študuje architektúru. Je vidieť, že nekonečné výlety za minimalistickou architektúrou na mne zanechali stopu. Tá čistota ma baví na tomto mojom posune asi najviac.
Prešla si z klasov k makoviciam. Veríš, že budú mať rovnaký úspech?
Nebudem zapierať, maky som tvorila so zámerom vytvoriť rovnako silný a nestarnúci dezén, akým boli klasy. Makovice mi pripomínajú detské časy, keď sme v kuchyni starej mamy sypali makovice.
Aké ďalšie vzory si použila? A čo materiály?
Z témy vidieka som si vybrala staré drevené ploty, v ktorých sú štrbiny nedokonalosti, či kvety lipy ako symbol Slovanov. Veľkú časť budú tvoriť aj dezény vytvorené z fotografií starých plechových dverí, kde sa rokmi odhaľujú rôzne farby náterov.
Všetky dezény na grafickej báze budú vytvorené aj technológiou žakárového tkania, ktorá je pre mňa niečo ako „crème de la crème“ textilu. Za objavenie tejto technológie v našich zemepisných šírkach sa musím poďakovať kamarátkam Sestriciam, ktoré robia skvelé tkané šatky na nosenie detí a tento rok sme po prvý krát spolupracovali. Najviac ma to ťahá k ľanu, je to úžasný materiál. Tajne dúfam, že sa mi časom podarí spustiť projekt, ktorý bude nadväzovať na ľanovú tradíciu Kežmarku.
Minimalizmus, univerzálnosť, vrstvenie…Kam podľa teba móda bude smerovať ďalej? Kam by si sa chcela posunúť v tvorbe ty?
Nie som prorok, ale vidím, že medzi mojou generáciou rezonuje čistota a funkcia. Keď som po rokoch začala vymýšľať kolekciu, stála som pred otázkou, či si silou mocou udržať štýl, ktorý som vytvorila pred 5 až 8 rokmi, alebo či nasledovať svoju intuíciu a nebáť sa radikálne zmeniť celú koncepciu. Povedala som si, že chcem robiť módu tak, ako by som ju chcela ja nosiť. Tieto pocity sa menia, vyvíjame sa a je lepšie sa posúvať ďalej a riskovať, ako stáť na mieste.
Za poskytnutie priestorov pre fotenie našich osobností ďakujeme Fachu, úžasnému konceptu, ktorému fandíme.