Juliana Summerling sa vo svete módy zviditeľnila najmä svojim záujmom o hlbšie podanie tém, ktoré sa jej výsostne týkajú. Vyštudovaná producentka sa vo voľnom čase zaujíma o najaktuálnejšie otázky módy. Prispieva do slovenskej časti portálu Fashion-map, ktorý je jedným z mála relevantných médií týkajúcich sa našej módnej scény. V súčasnosti začína svoju stáž vo švédskej značke BACK, kde bude mať veľkú príležitosť pozrieť sa na zúbok módnemu priemyslu, ktorý funguje v zabehnutejších dimenziách ako naša lokálna tvorba.
Juliana Summerling, Foto:Marika Beňadik Majorová
Juliana pri konzultáciách našej novej kolekcie vymyslela jeden zo spôsobov nosenia šiat Versatil a takto ich aj na krásnych fotografiách od Mariky Beňadik Majorovej nosí. Julianu vyspovedala Zorka Husarčíková, organizátorka Fashion LIVE!, priestory pre rozhovory a fotenie poskytol Fach.
Čo je pre teba momentálne témou vo fashion?
Estetika škaredého. Po niekoľkých rokoch čistých línií a tlmených farieb sa do povedomia dostáva presný opak. Disharmónia, trash, fetišizácia ostbloku a krajiny východnej Európy pod drobnohľadom svetových metropol. Zaujímavejší ako streetstyle z fashionweeku sa stáva fotoreport z nelegálneho rave-u. Fascinuje ma, ako módny biznis bleskovo odpovedá na oslobodenie sa istej subkultúry od jeho doterajších pravidiel, a okamžite to mení na trend, ktorý silno formuje vizuálnu podobu tejto doby. Tento cyklický kolobeh módy, jej kultúr a kontrakultúr je pre mňa nevyčerpateľná téma.
Ja sama mám problém so slovom, jeho prebytkom a následne vyprázdnenosťou. Ako hovoriť či písať o móde tak, aby sme sa nepohybovali stále po povrchu?
Je veľká škoda, že hodnotenie módy má tendenciu skĺznuť do konštatovania, či sa jedná o vec peknú, alebo škaredú. Je potrebné vždy uvažovať v súvislostiach a to aj takých, ktoré s módou nemusia mať nič spoločné. Treba sa nebáť kriticky myslieť a vedieť si obhájiť názor, ktorému verím, aj keď nemusí vyhovieť každému. A v prípade, že sa mýlim, byť schopný si priznať chybu. Ja sama stále tápam, ako túto tému uchopiť tak, aby mi dávala čo najväčší zmysel.
Hneď po našom spoločnom fotení si vyrazila na stáž do BACK do Švédska. Čo im vieš dať ty a čo oni tebe?
Na to, ako je BACK obľúbená značka, jej tím netvorí až tak veľký počet ľudí. Preto je dôležité mať čerstvý pohľad zvonka, pohľad niekoho, kto nemá za sebou stopu predchádzajúcich kolekcií, nastaveného workflowu alebo aj bežnej administratívy. Náhľad do nášho skromného trhu, či skúsenosti ako fungovať low budget/no budget sú veľkou devízou. Pevne verím, že sa na mňa v BACK nalepí škandinávske know how, ktoré stojí za radom krásnych značiek.
Vo vzťahu k móde, do akej miery vieme stáť sami za seba a do akej miery sme súčasťou niečoho väčšieho, ako my sami?
Súčasťou niečoho, čo je väčšie ako my sami, sme podľa mňa absolútne a to nemusíme vyslovene hovoriť o móde len ako o odeve. Je to reťazec nespočetných volieb. Výber obyčajného trička záleží od toho, koľko mám naň peňazí, aké obchody, či dizajnéri sú k dispozícií, aké modely sa rozhodol buyer do obchodu kúpiť, aké tričká sa rozhodla dať značka do výroby, aký lem sa rozhodol dať návrhár do kolekcie, aké druhy bavlnených látok sa vyrobili a z akých kvalitných bavlnených vlákien, aké bolo počasie na bavlníkových poliach… Naše vlastné emočné voľby by som potom nazvala skôr štýlom… aj keď tu by sme tiež mohli začať polemizovať, nakoľko sú vlastné.
Juliana Summerling, Foto:Marika Beňadik Majorová
Čím sa riadiš pri výbere kusov do svojho vlastného šatníka? Prevažuje estetika, použiteľnosť. Pohodlnosť alebo ekologické pozadie toho, ako kus oblečenia vznikal?
Povedala by som, že je to zmeska všetkého, čo si vymenovala. Vec ma musí vizuálne zaujať, vytvoriť emóciu, či asociáciu a zapadnúť do obrazu, ako sa vnímam ja. Potom musí byť príjemná na dotyk, pohodlná pri pohybe. Fakt, ktorý u mňa často definitívne rozhodne je zloženie. Zmesové vlákna sa totiž nedajú opätovne recyklovať. Takže potom prichádza otázka, ako intenzívne budem tú vec používať? Patrím k ľuďom, ktorý si šatník triedia neustále a po rokoch vidím, že veci, ktoré mám v skrini stále, sú hlavne zo secondhandov alebo od dizajnérov.
Rozhovory o móde, časť štvrtá
Juliana Summerling sa vo svete módy zviditeľnila najmä svojim záujmom o hlbšie podanie tém, ktoré sa jej výsostne týkajú. Vyštudovaná producentka sa vo voľnom čase zaujíma o najaktuálnejšie otázky módy. Prispieva do slovenskej časti portálu Fashion-map, ktorý je jedným z mála relevantných médií týkajúcich sa našej módnej scény.
V súčasnosti začína svoju stáž vo švédskej značke BACK, kde bude mať veľkú príležitosť pozrieť sa na zúbok módnemu priemyslu, ktorý funguje v zabehnutejších dimenziách ako naša lokálna tvorba.
Juliana pri konzultáciách našej novej kolekcie vymyslela jeden zo spôsobov nosenia šiat Versatil a takto ich aj na krásnych fotografiách od Mariky Beňadik Majorovej nosí. Julianu vyspovedala Zorka Husarčíková, organizátorka Fashion LIVE!, priestory pre rozhovory a fotenie poskytol Fach.
Čo je pre teba momentálne témou vo fashion?
Estetika škaredého. Po niekoľkých rokoch čistých línií a tlmených farieb sa do povedomia dostáva presný opak. Disharmónia, trash, fetišizácia ostbloku a krajiny východnej Európy pod drobnohľadom svetových metropol. Zaujímavejší ako streetstyle z fashionweeku sa stáva fotoreport z nelegálneho rave-u. Fascinuje ma, ako módny biznis bleskovo odpovedá na oslobodenie sa istej subkultúry od jeho doterajších pravidiel, a okamžite to mení na trend, ktorý silno formuje vizuálnu podobu tejto doby. Tento cyklický kolobeh módy, jej kultúr a kontrakultúr je pre mňa nevyčerpateľná téma.
Ja sama mám problém so slovom, jeho prebytkom a následne vyprázdnenosťou. Ako hovoriť či písať o móde tak, aby sme sa nepohybovali stále po povrchu?
Je veľká škoda, že hodnotenie módy má tendenciu skĺznuť do konštatovania, či sa jedná o vec peknú, alebo škaredú. Je potrebné vždy uvažovať v súvislostiach a to aj takých, ktoré s módou nemusia mať nič spoločné. Treba sa nebáť kriticky myslieť a vedieť si obhájiť názor, ktorému verím, aj keď nemusí vyhovieť každému. A v prípade, že sa mýlim, byť schopný si priznať chybu. Ja sama stále tápam, ako túto tému uchopiť tak, aby mi dávala čo najväčší zmysel.
Hneď po našom spoločnom fotení si vyrazila na stáž do BACK do Švédska. Čo im vieš dať ty a čo oni tebe?
Na to, ako je BACK obľúbená značka, jej tím netvorí až tak veľký počet ľudí. Preto je dôležité mať čerstvý pohľad zvonka, pohľad niekoho, kto nemá za sebou stopu predchádzajúcich kolekcií, nastaveného workflowu alebo aj bežnej administratívy. Náhľad do nášho skromného trhu, či skúsenosti ako fungovať low budget/no budget sú veľkou devízou. Pevne verím, že sa na mňa v BACK nalepí škandinávske know how, ktoré stojí za radom krásnych značiek.
Vo vzťahu k móde, do akej miery vieme stáť sami za seba a do akej miery sme súčasťou niečoho väčšieho, ako my sami?
Súčasťou niečoho, čo je väčšie ako my sami, sme podľa mňa absolútne a to nemusíme vyslovene hovoriť o móde len ako o odeve. Je to reťazec nespočetných volieb. Výber obyčajného trička záleží od toho, koľko mám naň peňazí, aké obchody, či dizajnéri sú k dispozícií, aké modely sa rozhodol buyer do obchodu kúpiť, aké tričká sa rozhodla dať značka do výroby, aký lem sa rozhodol dať návrhár do kolekcie, aké druhy bavlnených látok sa vyrobili a z akých kvalitných bavlnených vlákien, aké bolo počasie na bavlníkových poliach… Naše vlastné emočné voľby by som potom nazvala skôr štýlom… aj keď tu by sme tiež mohli začať polemizovať, nakoľko sú vlastné.
Čím sa riadiš pri výbere kusov do svojho vlastného šatníka? Prevažuje estetika, použiteľnosť. Pohodlnosť alebo ekologické pozadie toho, ako kus oblečenia vznikal?
Povedala by som, že je to zmeska všetkého, čo si vymenovala. Vec ma musí vizuálne zaujať, vytvoriť emóciu, či asociáciu a zapadnúť do obrazu, ako sa vnímam ja. Potom musí byť príjemná na dotyk, pohodlná pri pohybe. Fakt, ktorý u mňa často definitívne rozhodne je zloženie. Zmesové vlákna sa totiž nedajú opätovne recyklovať. Takže potom prichádza otázka, ako intenzívne budem tú vec používať? Patrím k ľuďom, ktorý si šatník triedia neustále a po rokoch vidím, že veci, ktoré mám v skrini stále, sú hlavne zo secondhandov alebo od dizajnérov.